Predstavte si neskorý október.
Vonku už tretí deň fúka studený severák, na oknách sa drží vlhko a vy stojíte pred skleníkom, v ktorom ešte dozrievajú posledné paradajky. Nemáte tam zásuvku, nemáte tam kúrenie, a napriek tomu tie plody nezmrznú. Nie je to zázrak - je to premyslená práca s tým, čo skleník dokáže aj bez jediného wattu elektriny.
V zahrada.nasetipy.sk sme sa už raz pozreli na to, či sa viac oplatí skleník alebo fóliovník. Dnes poďme hlbšie: čo robiť, keď elektrinu nemáte a ani ju ťahať nechcete, no sezónu by ste radi natiahli o štyri až šesť týždňov a chorobám chcete zavrieť dvere skôr, než sa rozbehnú.
Teplo, ktoré si skleník vyrobí sám
Skleník bez elektriny nie je pasívna konštrukcia - je to zariadenie na zachytávanie slnka. Rozdiel medzi priemerným a dobre pripraveným skleníkom býva v skorej jari a neskorej jeseni aj 3 až 5 °C v nočných hodinách. To je často presne toľko, koľko chýba, aby prežila sadenička alebo dozrela paprika.
Čo na to potrebujete:
- Tepelnú hmotu. Kanvice s vodou, kamene, tmavé barely naplnené vodou pri severnej stene. Cez deň sa nahrejú, v noci teplo pomaly vydávajú. Čím väčší objem, tým lepšie - liter vody zvládne uložiť viac tepla ako kilogram kameňa a ochladzuje sa pomalšie.
- Izoláciu na noc. Bublinková fólia alebo netkaná textília natiahnutá na vnútornú stranu skla či polykarbonátu. Ráno ju stiahnete, aby slnko mohlo pracovať.
- Dvojité dno. Vrstva slamy, drevených štiepok alebo kompostu pod záhonmi. Rozkladajúca sa organická hmota uvoľňuje teplo pomaly a rovnomerne - presne vtedy, keď ho rastlina potrebuje najviac.
Toto nie je teória o „energetickej úspore“. Je to fyzika, ktorú si všimnete na vlastných rukách, keď do skleníka vstúpite o šiestej ráno a je v ňom citeľne teplejšie než vonku.
Prečo je vlhkosť väčší nepriateľ než chlad
Choroby v skleníku nezvyknú prísť preto, že je zima. Prídu preto, že je vlhko a bez pohybu vzduchu. Pleseň sivá, múčnatka, baktériové škvrny - to všetko miluje stojatý vzduch a listy, ktoré sú mokré celé hodiny.
Bez elektriny nemáte ventilátor. Máte ale gravitáciu a teplotu. Tie využijete takto:
- Vetrajte zhora aj zdola. Teplý vlhký vzduch stúpa hore - ak ho necháte odísť horným vetracím otvorom a nasajete chladnejší spodkom, vymení sa vzduch v celom priestore za pár minút. Ideálne okolo obeda, keď je rozdiel teplôt najväčší.
- Zalejte ráno, nie večer. Ranná zálievka dá listom celý deň na oschnutie. Večerná zálievka znamená mokré listy až do svitania - a to je pozvánka pre pleseň.
- Netraste do listov. Kvapková zálievka koreňov alebo jednoduché zavlažovanie k zemi ušetrí vodu aj nervy. Ak máte iba krhlu, lejte pod rastlinu, nie na ňu.
Praktické pravidlo, ktoré sa v skleníkoch osvedčilo: ak sa vám po rannom vstupe orosia okuliare, je tam príliš vlhko. Zvýšte vetranie.
Výsev a výsadba s ohľadom na sezónu
Bez elektriny nemá zmysel tlačiť sa do februárových výsevov v studenom skleníku. Skúste radšej tento postup:
- Skorá jar (marec – apríl): mrazuvzdorné plodiny - špenát, reďkovka, šalát, mrkva na skorú zber. Tie zvládnu aj nočné teploty okolo 2 – 4 °C.
- Neskorá jar (máj): presun paradajok, paprík, uhoriek. Skleník je už nahriaty, pôda je už dostatočne prehriata.
- Jeseň (september – október): opäť šalát, špenát, rukola, prípadne skoré odrody reďkovky. Ak máte tepelnú hmotu a izoláciu, zvládnete aj dozrievanie paprík.
Klíčivosť semien klesá s rokmi - pri starších zásobách počítajte s nižším percentom vzídenia a sejte hustejšie. Pri kúpe nových semien hľadajte odrody označené ako vhodné pre skleník alebo fóliovník, nie tie určené na pole.
Ochrana pred chorobami bez postrekov
Nie každý chce siahať po chémii, a v uzavretom priestore skleníka to dáva dvojnásobný zmysel. Čo funguje:
- Striedanie plodín. Paradajky na to isté miesto dva roky po sebe - to je najčastejšia chyba. Pôda sa unaví a patogény sa namnožia.
- Odstránenie napadnutých listov hneď. Nie na kompost, nie na zem - von zo skleníka.
- Mulč. Slama alebo pokosená tráva pod rastlinami obmedzí odstrek vody z pôdy na listy - a tým aj šírenie spór.
- Prevetranie po daždi. Aj keď je vonku mokro, krátke otvorenie skleníka po daždi zníži vlhkosť vnútri.
Čo si vybrať
Ak elektrinu nemáte a nechcete, nemusíte sa vzdať predĺženej sezóny. Stavte na tepelnú hmotu, ranné zálievky, dvojité vetranie a dôsledné striedanie plodín. Tieto štyri veci dokážu v priemernom skleníku na Slovensku pridať štyri až šesť týždňov použiteľnej sezóny - bez jedinej predlžovačky.
Ak by ste mali investovať do jednej veci, investujte do izolácie na noc. Vráti sa vám skôr než čokoľvek iné.
Zdroje
Jánov agronomický tip: Ak máte v skleníku miesto, vysaďte si na okraj jeden ker bazalky. Nielenže odpudzuje časť škodcov, ale keď popri nej prechádzate, hneď viete, či je v skleníku príliš vlhko - bazalka to dá najavo skôr než paradajky.
