Viem, čo si práve povedal: „Na jeseň už nestíham, to nechám na jar.“ Ale počkaj.

Predstavte si, že stojíte pod jabloňou, práve ste zožali posledné debničky jabĺk a v ruke držíte nožnice.

Kým letničky ešte kvitnú a jablká dozrievajú, skúsený záhradník už myslí na jar.

Viete, ako to chodí.

Vaša obľúbená paradajka sa zrazu zmenila na kolekciu hnedých škvŕn a vy ste v zúfalstve siahli po modrej fľaši s insekticídom, ktorá sľubuje okamžitý efekt, no zároveň vyženie z vašej záhrady každú jedinú včielku.

Vidíte tie malé, lepkavé kvapky na listoch vašich paradajok a zrazu si všimnete, že spodná strana listu je hustým kobercom zelených vošiek?

Kedy ste v obchodnom reťazci zaplatili za sieť zemiakov, ktoré už po dvoch týždňoch v temnej špajzi vyklíčili do obrovských bielych klíčkov alebo, čo je ešte horšie, zhnili vnútri kvôli nadmernému množstvu chemických konzervantov?

Vidíte tie tenké, biele stonky, ktoré sa zúfalo tiahnu k sklu okna, hoci sú len pár centimetrov od neho, a listy sú malé a bledé?

Hrozíte sa pri pomyslení, že po troch mesiacoch starostlivej práce a vyhodených peniazoch za sadenice vyhodíte polovicu úrody kvôli hnedým škvrnám na listoch alebo plodom, ktoré vám zhnili v spodnej časti ešte predtým, než stihli dozrieť?

Chcete vlastné jablká a čerešne na 200- či 300-metrovej záhrade, ale bojíte sa, že za desať rokov vám obrie stromy zatienia dom a koreňmi vytrhajú dlažbu.